rozhovor s PINK
PINK má veľmi tvrdú povahu. Dostala sa kvôli nej do problémov? Aj to ti prezradí v rozkovore
K: Dostala ťa niekedy tvoja povaha do problémov?
-Nepamätám si na deň, kedy by som niekoho nenaštvala. ľudia neradi počujú pravdu, ja ju milujem.
K: ako si sa vlastne dostala k pevu?
- Keď som mala 14, spievala som v chlapčenskej punkovej skupine Philly. Raz si ma vypočul istý DJ a dal mi týždňový flek v hip hop klube. Potom ma zavolali do dievčenskej skupiny Basinc Instinct, ale odtiaľ ma vykopli. Ešte som prešla viac skupín....
K: Tvoja hudba má dosť široký záber, prečo?
- Vyrastala som na všetko možnom. Bol to Bob Dylan, Billy Joel, Peter, Paul a Mery. Sledovala som ich, spievala spolu s nimi. Môj brat vo vedľajšiej izbe počúval Guns´n´Roses či Skid Row, tých som tiež mala rada. Potom som počúvala Whitney Houston, Mariah Carey, Madonnu a Gern Day....
K: Vždy si bola rebelkou?
- Vždy. Keď mi môj brat po prvý raz povedal, že dievčatá nedokážu jazdiť na sateboordoch, naučila som sa perfektne skejtovať.
K: Vraj si aj dobrou gymnastkou!?
- Tiež dobrím kickbox. Môj otec bol trénovaný bojovník. Slúžil vo Vietname a napodobnovali sme ho. Na tvárach sme mali bojové farby, a zakrádali sme sa po dome tak ticho, ako sme len vedeli, ale on nás vždy dolstal!
K: Bolo ťažké udržať si svoju tvár v hudobnej brandži?
- Bojovala som za to do posledného dychu a malo to význam.... ľudia ma oveˇka viac rešpektujú. Nechcela som dovoliť, aby som skončila spievaním nejakých blbých balád o ničom, v ktorých ide o to, že niekto niekoho opustí a o podobné hlúposti. To azda nikto nemôžebrať VÁŽNE!
